Kino len pre zaľúbených?

Kino a premietanie filmov už dávno nie je len pre zaľúbených. Čas na premietanie so svojimi blízkymi si vieme spraviť určite každý z nás. Ten, čo tvrdí stále, že nemá čas, tak si len nechce spraviť čas. Asi mu až tak veľmi nezáleží na vás. Inak by si ten čas spravil, pretože by ste mu za to stáli. Niet teda za čím smútiť.
Minulý mesiac som bola v kine s kamarátkou. Bolo to perfektné. Znova som sa vrátila do pubertálnych čias, kedy sme sa smiali na každej somarine, ktorá nás napadla a bolo nám jedno, čo si o nás okoloidúci mysleli. Bolo to fakt také oživujúce spomenúť si na tie časy, ktoré sa už nikdy nevrátia. Bolo nám vtedy fajn, hoci dnes sa máme tiež perfektne. Obidve máme svojich manželov, ktorých milujeme a je nám perfektne, ale takéto časy sa už nikdy nevrátia a bolo to ozaj fajn. Niekedy je super si na to zaspomínať.
Tento mesiac ma do kina pozvala moja mamina. Odsťahovala som sa z domu celkom na rýchlo, aby sme nestihli smútiť alebo príliš prežívať tieto výnimočné chvíle. Mamina by bola predsa len precitlivená, keďže som jej jediné dieťa a ja by som tiež mala city vo vypätí, keďže som citlivý človek od prírody. Takto to bolo rýchle a celkom bezbolestné. Neviem ako to prežívala, ale aspoň ma nemohla citovo vydierať, keď som to nevidela. Inak by som sa zľutovala ako to viem len ja a ona by bola síce spokojná, ale ja nešťastná.
Tak s kým pôjdem do kina budúci mesiac? Možno to spojíme s ďalšou kamoškou a našimi mamami. Už sme dávno neboli nikde takto spolu. Bolo by to príjemné oživenie. Voľakedy sme sa stretávali vo štvorici celkom často a bolo to pekné. Znova nejaké príjemné spomínanie na tie dávne časy. Môžu byť ešte krajšie, len ich treba zrealizovať a nezaspať na vavrínoch. Žijeme len raz, tak sa oplatí stretávať sa s ľuďmi, ktorí nám za to stoja. Nikdy sa nevráti taká chvíľa naspäť.